Aké zmeny prinesie novela zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní účinná od 1. marca 2021 je účinná.
V súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia na Slovensku začne v marci 2021 platiť novela Zákonníka práce, ktorá napríklad rieši osobitosti výkonu práce z domácnosti či možnosť zamestnanca vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravovanie. Zároveň dochádza aj k novelizácii zákona č. 82/2005. Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
Čo je cieľom novely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní?
Novela zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní má s účinnosťou od 1. marca 2021 stanoviť model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov poskytovateľa tejto práce alebo služby.
Podľa dôvodovej správy k návrhu novely bude spoluzodpovednosť odberateľa v prípade cezhraničného poskytovania služby vznikať až v prípadoch dlhodobého poskytovania služby. Za tým účelom sa má predĺžiť v súčasnosti zavedená lehota, a to z piatich dní v období 12 mesiacoch na 30 dní v období 12 mesiacoch. Tým sa má predísť prípadom, kedy odberateľ potrebuje nevyhnutne zabezpečiť službu, no nemá dostatočný časový priestor na spoľahlivé overenie serióznosti a legálnosti zamestnávania u svojich poskytovateľov služieb. Keďže sa päťdňová lehota javí ako nedostatočná, má sa, v záujme znižovania administratívnej záťaže, predĺžiť až na 30 dní.
Čo sa konkrétne od 1. 3. 2021 zmení pri nelegálnom zamestnávaní?
Na základe novely dôjde od marca 2021 k zmene v ustanovení § 7b ods. 5 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
Od 1. 3. 2021 tak bude uvedené ustanovenie znieť:
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide
- o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 30 dní (pôvodne päť dní) v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo
- o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.
Jednoducho povedané, pre vznik zodpovednosti odberateľa práce alebo služby pri cezhraničnom poskytovaní služby bude platiť nový minimálny časový limit – 30 dní.
Uvedené ustanovenie sa naďalej uplatní, len vtedy, ak odberateľom bude právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, teda nie fyzická osoba – občan. Súčasne musí ísť o cezhraničné poskytovanie služby alebo dodávku práce, nie o akékoľvek dodávateľské vykonávanie prác. Problémom však je, že zákon nedefinuje pojmy „dodanie práce“ a „dodanie služby“ ani „cezhraničné poskytovanie služby“.
Poskytovateľovi naďalej prináleží povinnosť na požiadanie poskytnúť odberateľovi doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých mu dodáva prácu (napr. kópiu pracovnej zmluvy alebo dokladu o prihlásení zamestnanca do Sociálnej poisťovne), aby si odberateľ mohol skontrolovať (overiť), či poskytovateľ neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Takýmto spôsobom odberateľ môže zistiť, že ide o nelegálne zamestnaných zamestnancov ešte predtým ako prostredníctvom nich prijme prácu alebo službu. Avšak z praktického hľadiska je overovanie skutočností, ktoré definujú nelegálnu prácu, nemožné. Jedinou skutočnosťou, ktorú si odberateľ môže spoľahlivo overiť je uzatvorenie pracovnej zmluvy, aj to za predpokladu súčinnosti zo strany poskytovateľa a jeho zamestnanca.Článok pokračuje pod reklamou
Aké sú sankcie za porušenie novelizovaného ustanovenia ohľadne nelegálneho zamestnávania?
V prípade porušenia vyššie uvedeného ustanovenia § 7b ods. 5 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ako zákazu nelegálneho zamestnávania) hrozí podľa zákona o inšpekcii práce sankcia (pokuta) vo výške od 2 000 eur do 200 000 eur (ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur), ktorú uloží príslušný inšpektorát práce ako kontrolný orgán. Prečítajte si tiež Zmeny v Zákonníku práce od 1. marca 2021 a neskôr
Predpokladom na vyvodenie zodpovednosti odberateľa služby je zistenie nelegálneho zamestnávania zo strany poskytovateľa služby. To znamená, že inšpektorát práce bude v rámci kontroly zisťovať najmä to, či v konkrétnom prípade poskytovateľ služby porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a následne posúdi, či sa jedná o vyššie uvedenú prácu alebo službu (§ 7b ods. 5 písm. a/ alebo b/), aby mohol skonštatovať aj porušenie zákazu prijať prácu alebo službu zo strany odberateľa služby.
Na základe toho potom uloží dve pokuty. Jednu poskytovateľovi služby za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a druhú odberateľovi služby za prijatie služby alebo práce prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnával poskytovateľ služby.
Napríklad, ak si živnostník (stolár) objedná od stavebnej spoločnosti (STAV s.r.o.) rekonštrukciu svojej dielne (vnútroštátna dodávka práce) a inšpektorát práce v rámci kontroly zistí, že stavebná spoločnosť zamestnáva zamestnanca, ktorý rekonštrukciu vykonáva, bez pracovnej zmluvy, bude stavebná spoločnosť ako poskytovateľ práce postihnutá za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a živnostník ako odberateľ práce zase za porušenie zákazu prijatia služby alebo práce.
Od 1. 4. 2021 vojde do platnosti novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ktorej cieľom je zefektívniť organizáciu a riadenie sústavy inšpekcie práce, a to najmä vhodným určením organizačnej štruktúry inšpektorátov práce, či zavedením novej kompetencie Národného inšpektorátu práce, ktorý bude odborne usmerňovať poskytovanie bezplatného poradenstva inšpektorátmi práce za účelom jeho zjednotenia.
RD – účtovníctvo nie je autorom tohto článku a žiadnym spôsobom nezodpovedá za jeho obsah.
Odkaz zdroja na článok a jeho autora uvádzame prostredníctvom tlačidla nižšie.